Žilina a okolie
Žilina - Budatínsky zámok, Terchová- Jánošíkové diery, Podžiar - Jánošíkové dni, Rozhľadňa Terchovské srdce, jazero Nezbud, hrad Lietava, Rajecké Teplice, Čičmany
Ubytovali sme sa v Žiline v novom apartmánovom dome WELLPARK, ktorý je obklopený zeleňou a nachádza sa v samotnom centre mesta. Ako darček sme pri ubytovaní dostali navyše 4 wouchery do baru Blueberries B10 na prízemí a tak sme ho nemohli obísť. 
Apartmán bol veľmi moderný s nádychom industrializmu, jedna stena betónová bez nejakej úpravy, na druhej tapeta, na tretej imitácia dreva a na štvrtej čierny náter, na ktorý sa dalo kresliť kriedami. Dlho sme sa v apartmáne ale nezdržali, ponáhľali sme sa užiť si trošku Žiliny.
Budatínsky zámok bol postavený na sútoku riek Váh a Kysuca ako vodný hrad. Prvá písomná zmienka je z roku 1321. Poslednými majiteľmi boli Csákyovci. Hrad v roku 1944 - 45 obsadili ruskí vojaci a vyrabovali. Pôvodný nábytok tam neostal. Zámok bol vybudovaný okolo strážnej veže. V 15. storočí bol v ruinách a využíval sa, podľa nálezov, na pokútne razenie falošných mincí.
Legenda o zamurovanej Kataríne
Malo k tomu dôjst v roku 1647 a príbeh opísal Aloiz Medňanský. Majiteľom hradu bol vtedy Gašpar Suňog. Ten mal krásnu dcéru Katarínu, do ktorej sa zapozeral župan Tekovskej stolice 22 ročný gróf František Forgáč. No Suňog dcéru už sľúbil županovi Gemerskej stolice Jánovi Jakušičovi z hradu Vršatec a na prosby dcéry a svojej ženy nedbal. Mladý Forgáč to však nevzdal a v noci sa priplavil na rybárskom člne k hradu a po povrazovom rebríku vyšplhal ku Kataríne. Nočnú návštevu otec Suňog odhalil a Katarínu zamuroval do hladomorne (podľa iného opisu do výklenku pri vstupných dverách). Forgáčovi sa vtedy podarilo ujsť a keď sa dopočul o tajných zásnubách Kataríny s Jakušičom, prepadol hrad so zbrojnošmi a Katarínu uniesol na koni. Na úteku ich dostihol Jakušíč a Forgáča prepichol mečom. Udalosť opísala aj Františkova matka Estera Bošániová.
Vnútri zámku je etnografická expozícia a mimo zámku pavilón drotárstva, ktorý vraj obsahuje cez 7000 predmetov.
Zámok obklopuje pekný park, ktorý dal vybudovať Ján Suňog v r. 1745. V roku 1870 bol park rozdelený stavbou železničnej trate, pričom jeho SV časť zanikla. Druhá časť bola udržiavaná až do 2. sv. vojny grófom Csákym. Po roku 1946 bol park ešte viac zmenšený na dnešných 4,6 ha. K dominantným stromom patril topoľ čierny s výškou 30 m a obvodom kmeňa cca 5,5 m. Sú tu lipy, javory, platany. Park je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. Zadarmo vám tam požičajú deku a piknikový kôš, do ktorého si môžete potraviny nakúpiť v bufete.
Na druhý deň sme išli do Terchovej. Zaparkovali sme v dvore u jednej babky neďaleko hotela Diery. Za parkovanie pýtala 4 €, zatiaľčo oficiálna cena na parkovisku pri hoteli bola 5€. No hoci sme prišli skoro, ešte nebol otvorený ani hotel, parkovisko už bolo zaplnené. Dolné diery, Nové diery a Horné diery prešli v roku 2015 veľkou rekonštrukciou lavičiek a rebríkov a pravdupovediac som to tam ani nespoznávala. Asi jediný záchytný bod z roku 2004 bola pre mňa jaskyňka na druhom brehu rieky. Zastavili sme sa na chate Podžiar, kde hrala ľudová hudba s mladým obsadením. Ich hlasy nepotrebovali ani zosiľovač, bolo ich počuť na celú dolinu. Zažili sme aspoň kúsok kultúrneho programu Jánošíkových dní, ktoré sa mali konať z bezpečnostných dôvodov viac menej len v kultúrnom dome. Terchová ako jediná pre koronu nezrušila folklórny festival, pretože si vystačila aj s domácimi umelcami a nemusela nikoho pozývať.
Vyšli sme ešte na rozhľadňu Terchovské srdce, ktoré sa nachádza na kopci nad Lidlom, ktorého umiestenie v tejto dedine nás trochu prekvapilo, ale využili sme to.
Cestou do Žiliny sme sa ešte zastavili pri Nezbudskom jazierku v lome po asfalte. Fajne som si v jeho azúrovomodrej vode zmočila nohy.
Na druhý deň sme si urobili v bare raňajky a šli do Lietavskej Svinnej, odkiaľ sme sa neznačeným chodníkom s božími mukami dostali na rázcestie k Lietavskému hradu. Ten sa považuje za 2 najväčší na Slovensku. V 17. storočí za pôsobenia Thurzovcov mal minimálne 90 miestností. Narodil sa tu sám palatín Juraj Thurzo. No na začiatku 18. storočia bol hrad už bez mobiliáru, slúžil ako archív a na konci 18. storočia z neho bola ruina, ktorú nik neopravoval. Na hrade bola vraj 104 m hlboká studňa dnes, má hĺbku 26 m. Neďaleké Strečno si privlastňuje prvenstvo v hĺbke studne, ktorá má 88 m.
Na hrade je aj krčmička, predaj suvenírov a zoo s kozičkami. Prevádzkovatelia prišli na hrad až pred 11.00 a tak sme im pomohli len vyložiť tereniak a išli preč. Späť k autu zaparkovanému pri cintoríne sme sa pre istotu vrátili po tej istej cestičke v blahodárnom tieni stromov.
Cestou sme sa ešte zastavili v Rajeckých Tepliciach a Čičmanoch a tri dni v Žiline a okolí boli za nami.
Zaujímavosťou je, že v trezore hotela Afrodita ukrývali na začiatku 2. sv. vojny československý národný poklad - českú korunu, žezlo a jablko.
