Zagreb - mesto Gričskej čarodejnice
Celé Slovensko chodí na dovolenku do Chorvátska, len ja som tam ešte nebola a tak som sa začala zaoberať tým, ako sa tam dostať. Zistila som, že do Chorvátska jazdia Flixbusy cez Banskú Bystricu a do hlavného mesta Zagrebu dokonca aj bez prestupu. Večer nasadneme a ráno o cca 6.00 budeme tam.
Neočakávala som, že dostanem v práci dovolenku a tak som chcela využiť sviatok 5.7.2019 a nasledujúci víkend. Deň pred odchodom som išla omrknúť, z ktorého nástupištia zelené Flixbusy odchádzajú a zistila som, že majú obrovské meškanie. Na meškanie som bola pripravená, no nie na to, že sedadlo 20 môže byť na úplnom zadku autobusu. Flixbus je číslovaný ako lietadlo 1A,1B,1C,1D a chýbajú v ňom niektoré čísla, ako napríklad 13. Cestu do Zagrebu som naplánovala asi tak mesiac dopredu a modlila sa, aby mi to nič neprekazilo. Ubytovanie som našla cez Booking v Apartmáne Flormara na nám. Preradovičeva za 117 € na dve noci, čo bolo v úplnom centre mesta.
Všetci toto ubytovanie v komentároch chválili, hlavne jeho majiteľku za milý prístup, čo musím potvrdiť aj ja. Hoci nástup na ubytovanie bol od 15.00, stretli sme sa už pred obedom, ochotne nám uschovala tašky a bola ochotná nám aj poradiť, čo sa oplatí vidieť, a kde majú napríklad najlepšiu zmrzlinu.
Flixbus napočudovanie do Zagrebu prišiel načas. Prvé, čo ma v Zagrebe prekvapilo, bola menička peňazí na drobné, keď sme chceli použiť WC. V autobusovej hale zadarmo ponúkali noviny, ktoré sa nám stali dobrým sprievodcom po Zagrebe, hoci som už mala niečo naštudované, čo by sme mohli popozerať: horné mesto, vežu Lotrščak, katedrálu, tunel Grič,..
Kúpili sme si celodenný lístok na MHD za 30 kun, ktorý sme ani veľmi nevyužili, lebo sme bývali v samotnom centre. No keďže sme prišli veľmi zavčasu, išli sme sa povoziť električkou. Pozorovala som, že do električiek sa inými dverami nastupuje a inými vystupuje, čo sa dá v pohode dodržiavať, keď električka nie je plná, ale keď je plná, tak to môže byť pekný stres.... Frekvencia električiek bola veľmi dobrá, cca každých 10 min. a o ich príchodoch na zastávku informovali svetelné tabule.
Prvým cieľom nášho zoznamovania s mestom bol Park Maksimir. 
Chorváti tvrdia, že je jedným z prvých verejných parkov v Európe, niekde som čítala, že vznikol v roku 1787. Prvé budovy vznikli okolo r. 1840, ale na vstupnej bráne je až rok 1914. Od roku 1925 je domovom zoo. Je tu 5 jazier. Okolo košov bol neskutočný bordel, ktorý ako sme videli, robia krkavce.
Odtiaľ sme sa vrátili späť do mesta, aby sme pohľadali to naše ubytovanie. Vystúpili sme na námestí
Ban Josip Jelačiča odkiaľ k námestiu Preradovičeva bolo len naskok. No ubytovanie s názvom Flormara sme nenašli. Na mieste stála pekáreň a pod bránou casíno. Pochodili sme aj bočné ulice, prišli sme k Chorvátskemu národnému kazalištu - divadlu (1895), z ktorého sme počuli operný spev. Ako sa zdá, v Chorvátsku umelci nepoznajú prázdniny ako tí na Slovensku.
Cestou sme stretali skupinky turistov na bicykloch so sprievodcom. Raz si možno aj my urobíme takúto prehliadku mesta. No keď človek chodí v skupinách stráca orientáciu.
Okolo obeda sme sa odhodlali zavolať našej hostiteľke. Počkali sme na ňu v podchode ku kasínu. Naše ubytovanie bolo nad pekárnou...
Zobrala nám tašky a my takto odľahčené sme sa vybrali uličkami mesta. Bolo poriadne teplo a tak nás prilákal chlad múzea tortúry, kde navodili takú klímu, akoby sme boli v chladnej pivnici a stenami kvapkala voda. Dozvedáme sa, že zagrebský súd medzi rokmi 1611 až 1758 obvinil z čarodejníctva viac ako 250 žien, z toho upálením bolo popravených 248.
Po ubytovaní sme sa vybrali autobusom (č. 106 z Kaptolu) na cintorín Mirogoj - najkrajší cintorín v Európe s fascinujúcimi arkádami a kupolami podľa Hermana Bollé, ktorý bol otvorený v roku 1879 a jeho arkády boli dokončené v roku 1917. Malo to tam len jednu chybu, množstvo útočiacich komárov.
Keď som po príchode domov hovorila, aké atrakcie som v Zagrebe navštívila, tak sa na mňa pozerali dosť divne. A to som ešte nespomenula uličku Krvavi most...., len ten most som nenašla :) O krvavej dobe tohto mesta písala historické romány Marija Jurić Zagorka - prvá ženská žurnalistka v Chorvátsku. Kto by nepoznal jej Gričskú čarodejnicu - kontesu Neru, ktorej príbeh bol inšpirovaný skutočnou Baricou Cindek - krásnou vdovou po pekárovi, ktorá po odmietnutí notára Lack Saleja bola obvinená z čarodejníctva. Marija Jurić Zagorka bola odvážna a zorganizovala aj prvú ženskú demonštráciu, za čo sa dostala do väzenia. Zomrela v Zagrebe 1957. Dodnes sa prechádza po ulici v Zagrebe ako sufražetka s dáždnikom, či symbolom zagrebského kroja?
Cestou späť sme sa zastavili na pizzi neďaleko katedrály na Kaptole
Je to najväčšia sakrálna stavba v Chorvátsku. Prešli sme trhoviskom, ktoré ráno rozvoniavalo levanduľou. Kopy odpadkov, ktoré tu po predávajúcich ostali, som si radšej nevšímala. Kaviarne a bary sa pripravovali na večerný nájazd zákazníkov, ktorí obsadia všetky stoličky do posledného miesta. Jednou z najštýlovejších uličiek, kde sa nachádzajú reštaurácie z rôznych kútov sveta je Tkalčićeva. Svoje miestečko tu má aj Staroprameň.
Keď sme išli okolo, uvoľnil sa stolík pri Srílandskej reštaurácii, tak sme tam rýchlo zakotvili. Boli sme poučené z predchádzajúceho večera, že ak rýchlo nezareagujeme, budeme to tam obchádzať ako hladní vlci a čakať na voľné miesto do polnoci... No ich ponuka, nebola nič pre mňa. Moje dieťa si dalo lososa s chilli, ale chcelo ho bez chilli. Vraj bez chilli sa to nedá. Sľúbili, že dajú málo chilli, ale aj tak to bolo nejedlé. Tak na odškodnenie jej doniesli pistáciovú zmrzlinu.
Z barov znela hudba a Chorváti sa bavili pitím, diskutovaním, jedením,.. ale čo ma prekvapilo, že tancovaním len veľmi zriedka. No počuli sme ich spievať, krásne zborovo asi nejaké národné piesne, či hity chorvátskych spevákov...
V mysteriózne vysvietenom parku Zrinjevac sa konal knižný festival. Na tráve mali rozložené lehátka, hrala hudba... Nesmeli tu však chýbať knihy. Hoci bola tma, v stánkoch okolo predávali okrem nápojov aj knihy. Na námestí oproti železničnej stanice večer usporadúvali koncerty pod holým nebom, .. Napriek tomu, že sa tu miesilo toľko ľudí, cítili sme sa bezpečne.
V sobotu sme sa pozreli do horného mesta - Gradacu, ktoré zatraktívňujú komparzisti v dobových kostýmoch.
Prechádzajú sa po promenáde Stross a vidno ich aj pri kostole sv. Marka, ktorý svieti svojou farebnou strechou s erbami: vľavo Dalmácie a Slavónie a vpravo Zagrebu.
Kostol tu stál vraj už v 13. stor. Najvzácnejšou časťou pamiatky je južný portál, ktorý sa považuje za dielo slávnej rodiny Parléřovcov z Prahy.
Z toho obdobia je aj veža Lotrščak.
Z jej dela sa strieľa každý deň naobed. Táto ceremónia pripomína udelenie výsad mestu Belom IV., ktorého Zagrebčania prichýlili pred Tatármi v r. 1242. Gričský kanón sa ozval prvý raz na Nový rok v roku 1877. Dolné mesto s horným spája lanovka, ktorá je vraj najkratšia v Európe, má len 66 m a funguje od r. 1890.
Časti mesta spája aj tunel Grič/Gradec, ktorý bol vybudovaný pod horným mestom za 2 .sv. vojny ako sklad bômb, či kryt pred bombami? Má 6 vchodov. Obnovený bol v roku 2016, na moje prekvapenie som tu našla záchod.
V Zagrebe mali úžasné koláče, na tých by sme sa prestravovali niekoľko dní.
Naša hostiteľka nám odporúčala cukráreň Vincek, ale neohrdli sme koláčmi ani na iných miestach. Čo by sa tam ešte oplatilo vidieť? Poprechádzať sa popri Sáve, botanickej záhrade z múzeí : Technické múzeum Nikolu Teslu (Savská cesta 18) s planetáriom a podzemnou baňou, Múzeum zlomených vzťahov (Cirilometodska 2), Klovicevi dvori gallery (Jezuitski trg 4) je najväčšou galériou v Chorvátsku, V okolí: barokové mestečko Samobor s ruinami hradu a Grgosovou špiljou, Medvednica - národný park nad Zagrebom a legendami opradený hrad z 13. stor. na juhozápadných svahoch kopca (593 m.), ktorý bol zničený zemetrasením 1590 a v roku 1994 obnovený. Ako sa tam dostať? ísť busom 102 Mihaljevac - Britanski Trg, ísť ku kostolu Šestinská, pokračovať 12 z Lagvic do Medvedgradu, Jaskyňa Veternica dlhá 7127 m - 5. najdlhšia v Chorvátsku, od mesta vzdialená 9 km. Ako sa tam dostať? Busom 124 do Gornji Stenjevac zo stanice Črnomerec, v zime je zatvorená kvôli ochrane netopierov. Odskúšané tieto trasy nemám, píšem si to tu pre budúcnosť.