Taliansko - Miláno, Bergamo, Monza, Sirmione
Lombardsko – Taliansko
Ráno okolo ôsmej sme prišli do Milána, ktoré bolo ešte zahalené v tme.
Autobus nás vyložil pri Castello Sforzesco. Odtiaľto je námestie Cadorna, ktorému tróni obrovská ihla ako symbol talianskeho mesta módy iba na skok. Námestie je dopravným uzlom, nachádza sa tu železničná aj autobusová stanica a tiež metro.
My sme ale kráčali pešo k Bazilike Santa Maria delle Grazie, pri ktorej v Cenacolo Vinciano sa nachádza preslávený da Vinciho obraz Posledná večera. Vidieť ho nie je však také jednoduché, treba sa objednať. Doteraz ho nevidel ani náš sprievodca.
Zaujímavá je nepochybne Bazilika sv. Ambóza, ktorý ju aj založil. Keď bol zvolený za biskupa v Miláne ešte nebol ani pokrstený. No vzdal sa majetku a to mu jeho popularitu ešte zvýšilo. Jeho sestra Marcellina tiež vstúpila do rádu a v kostole má kaplnku. V krypte kostole sú voľne viditeľné pozostatky samotného Ambróza a dvoch milánskych martýrov.
Cennosťou kostola je zlatý oltár a cibórium z 9. -10. stor., ďalej Mojžišov had a tiež
sarkofág Stilicone z carrarského mramoru dekorovaný biblickými scénami. Jeho meno pochádza od generála Vandalov z armády cisára Teodosia a Honoria. Pochádza z rokov 385 – 390.
Bazilika bola srdcom katolíckej univerzity. Do r. 1497 tu pôsobili benediktíni, ktorých vystriedali cisterciáni. Tí otvorili pre verejnosť kláštornú knižnicu. Za Napoleona tu bol vojenský lazaret.
Zaujímavý je kostol San Maurizio. Bol spojený s najstarším ženským kláštorom, z ktorého je dnes archeologické múzeum. Kostol má dve časti: jednu pre verejnosť a druhú pre rehoľníčky. Nedá sa povedať, ktorá časť je krajšia. Bernardo Luini a jeho nasledovníci si dali na freskách naozaj záležať.
Milánom sme prešli okolo 20 km, aspoň tak hovorili ženy, ktoré mali so sebou krokomer. Nedá sa ale povedať, že by sme videli aspoň to najpodstatnejšie.
Áno videli sme Duomo di Milano, druhý najväčší kostol v Taliansku, stavbu ktorú začali stavať za Viscontiovcov v r. 1386 a ktorej fasáda bola dokončená za Napoleona v r. 1805.
Videli sme Galériu Vittoria Emanuela z r. 1877, ktorá je známa ako salón Milána.
Boli sme v obchodnom dome, v ktorom jedna kabelka od Gucciho stoji aj 700 €.
Boli sme pri La Scale – opere,..
Boli sme pri kanály Navigli, ktorý je už len pozostatkom siete kanálov, ktorými bolo Miláno zásobované tovarom od uhlia po látky. Kanály viedli až k Dómu. Zrušené boli v r. 1979.
Boli sme pri zostatkoch Diokleciánovho cisárskeho paláca, ktorý tu bol postavený v období, keď bolo Miláno hlavným mestom rímskej ríše.
No radi by sme si určite pozreli Monumentálny cintorín, park za hradom Sforzovcov, vyšli na strechu Duomu, pozreli si ich vyhliadky, mrakodrapy, obchody, múzeá,...
Bergamo
Na druhý deň sme sa o deviatej vypravili do neďalekého mestečka Bergamo. Píšem mestečka, ale mesto má viac ako 100 000 obyvateľov, čo na naše pomery je už veľké mesto. Má letisko, kam lietajú aj nízkonákladové letecké linky z Bratislavy.
Názov Bergamo vychádza z berg-hem, osada na kopci.
Dnes sa mesto skladá z dvoch častí: Città alta (horné mesto), stredoveké mesto postavené na kopčekoch predhoria Álp obklopené obrannými stenami zo 17. storočia a Città bassa (dolné mesto), založené začiatkom 20. storočia. Obidve časti mesta sú spojené cestou. No najlepší a najpraktickejší spôsob ako sa dostať hore, je lanovka - Città Alta funicular, ktorá vyvezie turistov za pár minút o 85 m vyššie priamo na námestie Mercato delle Scarpe. Lanovka má dve trate dlhé cca 240 m a úctyhodné stúpanie 52%. Dva vagóny naraz vyvezú 50 pasažierov.
Zostrojením lanovky chceli zabrániť izolácii starého mesta od nového. Prvá jazda sa uskutočnila v septembri 1887. No ak som dobre pochopila, pohonom bola vtedy konská sila. Celodenný lístok nás stál 2,50 €, je platný 24 hodín od označenia a je v ňom nielen cesta späť ale aj cesta ďalšou lanovkou „San Vigilio“ k úpätiu hradu, kde sa nachádza najvyšší bod Bergama 496 m a odkiaľ je panoramatický výhľad na okolie a zasnežené Alpy.
Na tento istý lístok sa dá jazdiť asi aj po dolnom meste. A 24 hodinový lístok Airport bus zahŕňa aj cestu na letisko. Prvý krát nám ho pracovník označil v strojčeku a potom sme ho už len ukazovali. Lanovka San Vigilio bola otvorená 27. augusta 1912 a jej dráha je 630 m, prekonáva výškový rozdiel 90 m s uhlom 22 % a má kapacitu 55 pasažierov.
Uličky starého mesta sú neuveriteľne úzke a strmé nato, že po nich jazdia aj autá. V starom meste sú cesty vydláždené okruhliakmi, ktoré sú zasadené priamo do zeme, bez akéhokoľvek cementu a držia veľmi pevne. Našťastie aspoň po jednej strane sú širšie dlažobné kvádre. Neviem si predstaviť, ako si miestni poradia v týchto uličkách s poľadovicou a kam odpratávajú sneh, keď nasneží. Asi hlúpa úvaha, keď tu ich predkovia dokázali vybudovať neuveriteľné pamiatky...
Benátska republika (od 1428) vytvorila z Bergama dvere do Venecie a postavilla tu 4 km hradby s bránami, na ktorých je okrídlený lev sv. Marka symbol Benátok.
Vo vnútri hradieb sú ďalšie pevnosti Rocca (1331-36) a Citadella (1355), ktorých postavenie ešte v 14. storočí iniciovali Viscontiovci.
Bergamo v stredoveku ovládali dve rodiny Suardovci a Colleonnovci. Zastávali nielen verejné úrady ale aj cirkevné. Niekedy fungovali v súlade niekedy proti sebe, tak či onak stále bohatli. Ako pamiatka na vzájomné súperenie šľachtických rodín tu zostali veže. Jednou s nich je Torre di Gombito, ktorá mala pôvodnú výšku až 64 m. V 18. storočí takú výšku považovali za nebezpečnú a znížili ju na cca 52 m.
V 15. stor. sa aj mimo Bergama presadil Bartolomeo de Colleonni, ktorého si najímali Benátky za veľké peniaze na špinavú prácu. Sľúbil im vrátiť zostatok peňazí, ak mu postavia sochu na nám. Sv. Marka. Benátčania si nepriali mať jeho sochu na hlavnom námestí, ale nechceli prísť o sľúbené peniaze, tak vytvorili pre neho miesto na menej dôležitom námesti, kde sa nachádza škola sv. Marka
V Bergame si dal Bartolomeo vybudovať kaplnku s úchvatnou fasádou.
Väčšina z ľudí, ktorí prídu do Bergama si ju zamení s preslávenou Bazilikou Santa Maria delle Maggiore, pretože je na ňu vyslovene nalepená.
Skutočný vchod do obdivovanej baziliky je pod portikom s koňom. Mnoho kostolov pôsobí pochmúrne, sú tmavé ako napríklad Milánsky dóm. No bazilika Maria delle Magiore je tak nasvietená, akoby ste sa ocitli v klenotnici. Interiér je ozdobený freskami, sochami a obrovskými gobelínmi, z ktorých väčšina je už vyšedivená, ale ešte aj tak to bazilike neuberá na kráse.
V bazilike má náhrobok Donizettii, operný skladateľ, ktorý v meste dožil skonajúc na syfilis. Keď ho pred smrťou navštívil Verdi a videl ho v zúboženom stave, zaplatil mu opatrovanie a po smrti mu dal urobiť náhrobok. Donizettiho dom odkúpilo mesto v roku 1925 a dnes je v ňom múzeum.
Na námestí Duomo, ktoré bolo pred Benátskou republikou zasvätené sv. Vincentovi je ešte jeden kostol a to biskupská katedrála, v ktorej je zložená biskupská tiara pápeža Jána XXIII. Na vrchole kupoly sa blyští pozlátená socha sv. Alessandra – mučeníka.
Z mestskej veže, ktorá je najvyššou v meste, má cez 52 m je prekrásny výhľad na okolie a my by sme si ho fakt mohli užívať, pretože bolo prenádherné počasie...len bolo málo času.
Vstupné 5 € pre dospelého a 1 € pre dieťa platilo nielen na výťah na vežu a do historického múzea ale aj do paláca del Podesta, Campanone a Scavi. Hoci bol pondelok 31.12. , doobeda boli múzeá otvorené, čo prekvapilo aj nášho sprievodcu.
Ešte väčším prekvapením bolo, že na Nový rok bola otvorená Villa reale v Monze inšpirovaná zámkom Schonbrun vo Viedni.
V 70.tych rokoch 18. stor. ju dala postaviť Mária Terézia pre syna Ferdinanda, ktorý bol guvernérom Lombardska so sídlom v Miláne. Vila je postavená v tvare U v neoklasicistickom štýle.
Nachádza sa tu dokonca aj divadlo pre 120 divákov. Rezidenciu si neskôr obľúbil aj druhý kráľ Talianska Umberto I. Bol to pokrokový človek, ktorý dal vo vile všeličo vylepšiť. Miesto sa mu však stalo osudným, cestou do vily v r. 1900 mu anarchista Gaetano Bresci hodil do auta bombu. Pri aleji vedúcej do vily sa nachádza obrovský pamätník, ktorý túto udalosť pripomína. Jeho potomok Viktor Emanuel III., už kvôli tomu nechcel vilu užívať, nábytok dal odviesť a vilu venoval mestu Monza. Vila bola zrekonštruovaná pri príležitosti Expa v r. 2015. Na jej prehliadku nebol bohužiaľ čas. Prebehli sme aspoň cez budovu, aby sme nahliadli do jedného z najväčších parkov v strednej Európe. Niekde v parku by mal začínať okruh formuly 1, no vraj je tam brána, za ktorú sa nedá dostať.
Monza má ale aj veľmi starobylé pamiatky. Okolo r. 595 tu Teodolinda, manželka kráľa Lombardska založila baziliku venovanú sv. Jánovi Krstiteľovi. Dóm je však zo 14. stor.
Viaže sa k nemu legenda o klinci z Kristovho kríža, ktorý našla vo Svätej zemi Helena, matka cisára Konštantína. Z tohto klinca ukuli obruč, ktorá drží korunu. Nevideli sme bielu fasádu z mramoru v gotickom štýle, je v rekonštrukcii pod plachtou, no mohli sme vstúpiť do vnútra a počuť hlas miestneho organu.
Keďže bol Nový rok, obchody boli zatvorené, ale obchodníci na vianočných trhoch už boli rozložení. V Taliansku majú totiž Vianoce až 6.1.. Tiež darčeky nenosí Ježiško, ale čuduj sa svete bosorka Befana.
Netušila som, že ísť na Silvestra do Talianska je tak dobrý nápad. Dá sa tam nakúpiť aj na vianočných trhoch a zároveň vo veľkých obchodných centrách už aj vo výpredajoch. My sme bývali v B&B hoteli Monza, ktorý susedí s centrom Auchan.
Na prvý pohľad nenápadný komplex obchodov, no pod úrovňou chodníka bolo ďalšie poschodie. Len potraviny tam boli dvakrát tak veľké ako v bystrickej Európe. Zdalo sa mi, že viac obchodov tu bolo špecializovaných na oblečenie pre mužov než pre ženy. Na Silvestra zatvárali o 18.30.
Večer sme sa zastavili pri jazere Garda. Prešli sme sa uličkami mesta Sirmione so stredovekým hradom.
Od jazera fúkal studený vietor, ale im tu ešte aj v januári viseli zo stromov pomaranče. Chceli sme z nich ochutnať, ale boli vysoko.
Cestou domov sme sa zastavili na akejsi pumpe. Boli sme prekvapení záchodmi na bulharský spôsob. Tu by sme to už nečakali.
Lombardsko je považované za najbohatšiu oblasť Talianska a ťahá ekonomiku štátu. Názov oblasti pochádza od Lombardov - vandalských dobyvateľoch rímskej ríše, ktorí sa usadili v 6. stor. na severe Talianska v najbohatších mestách.