Alchymistická dielňa rabiho Lévy v Prahe

Koncom roka Taliansko postihli záplavy a nám to urobilo škrt cez rozpočet, kam na Silvestra. Nechceli sme úplne celé sviatky sedieť doma, a tak sme sa 4.1.2020 vybrali do Prahy. Tých možností čo zažiť, bolo niekoľko. Niektoré vstupenky som kúpila cez slevomat a tak už moje dieťa nemohlo frflať, že tam a tam nejdeme a že sa jej nechce. Ubytko som zarezervovala v boteli Albatros, kde som bola vlani s veľkou skupinkou žien. Na tomto ubytovaní sú najlepšie raňajky v najkrajšom priestore, v akom sme kedy raňajkovali.

Cesta nočným autobusom bola hrozná. Strašný puch. V Prahe sme vystúpili ešte za tmy. Ulice boli prázdne, a tak sme si mohli pozrieť svetielkami vyzdobené Staromestské námestie bez davov ľudí.

Bolo 5.1. -  prvá nedeľa v mesiaci, keď sú zadarmo prístupné veľkolepé priestory Valdštejnského paláca, v ktorých sídli český senát. Jediná škoda, že v zime nie je otvorená aj Valdštejnská záhrada s umelou jaskyňou, sochami, rybníkom s ostrovčekom, fontánou s Venušou, salou terrenou, s pávmi...S rozlohou 14 tisíc m2 je to najväčšia záhrada v centre mesta po záhradách na Pražskom hrade. Otvárali až okolo 10.00 a tak sme mali dosť času aj na raňajky. Dlho sme zvažovali kde si ich dať, až prevládol hlad a zakotvili sme v The mail room bistro na Maltézskom námestí. Toto zariadenie aj ubytúva hostí, takže mali otvorené aj v nedeľu ráno. Bežne ponúkajú  raňajky formou švédskych stolov, ale nám boli ochotní urobiť aj praženicu a lievance. Mladí čašníci boli neuveriteľne zdvorilí a usmievaví, z čoho som bola v šoku, lebo pred 10 rokmi si nás v podniku v Prahe takmer nikto nevšimol a nikoho nezaujímalo, či sme boli s ich službami spokojní. Ale teraz, v dobe internetu, keď každý môže na google zakvačiť svoju recenziu k danému zariadeniu, sa všetko zmenilo. O hviezdičky sa tu bijú. Podobne to bolo aj na obed v reštaurácii hOST na schodoch, kde nás už vo vývesnej skrinke lákali na referencie od zákazníkov a ich 4 hviezdičky. Čašníčka tam kmitala s úsmevom a snažila sa zákazníkom vychádzať v ústrety, hoci bolo plné a nestíhala kuchyňa a ani ona. Dali sme si ich menu: polievka, mäsové guličky s kapustou a koláčik. Táto reštaurácia poskytuje výhľad na mesto, ale keďže v zime je slnko nízko, pieklo mi do očí a z výhľadu som veľký pôžitok nemala.

No vrátim sa späť k Valdštejskému palácu. Bol to prvý pražský palác v ranobarokovom štýle ( 1623-1630), ktorý dal postaviť Albrecht z Valdštejna. Jeho vodcovská osoba ma vždy fascinovala. Najprv bol prívžencom stavovského odboja, kde sa prepracoval na plukovníka. Potom prebehol na stranu cisára, pri ktorom dosiahol postavenie generála a za "babku" sa dostal k majetku tých, ktorým bol zhabaný. Valdštejský palác a priľahlá záhrada tak boli postavené až na 30 tich pozemkoch domov a troch záhradách.

Z foajé sme schodami vstúpili rovno do hlavnej sály. V 17. stor. to bola najväčšia sála v Prahe hneď po Španielskej sále na Pražskom hrade. Má 288 m2 . Strop zdobí freska, na ktorej je Valdštejn zobrazený ako boh vojny Mars na vojnovom voze, ale nie s troma koňmi ako býva zobrazovaný Mars ale  4 koňmi ako býva zobrazovaný Helios. Autorom fresky je Baccio del Bianco.  81 českých senátorov tu zasadalo dva roky, kým im neprebudovali halu vo Valdštejnovej koniarni.

V Rytierskej sieni ma zaujali tapety z teľacej kože s tlačenými kvetmi, vtákmi, hmyzom.Vraj nie sú pôvodné, pochádzajú až z 19. stor.

freska Minervy

tapety z teľacej kože

Zaujímavá je audienčná sála s kruhovým pôdorysom, s intarzovanými dverami z pôvodného Trčkovho paláca, za ktorými je točité schodisko do záhrady a do izieb, kde bývala Valdštenova manželka a dcéra. Pozoruhodná je tiež podlaha tzv. kvadratúry kruhu vytvára dojem nekonečne rotujúceho princípu.

Pustili nás ešte do mytologickej chodby, ktorá je zdobená freskami od Baccia del Bianco, ktorý sa pravdepodobne dal pri výzdobe inšpirovať rytinami mýtov z roku 1606, ktoré vydal taliansky maliar Antonio Tempesto.

No a ako skončil Albrecht z Valdštejna? Cisár ho napokon upodozrieval z komplotu so Švédmi a dal ho zavraždiť v Chebe r. 1634.

Odtiaľ sme sa presunuli do Lobkowiczovho paláca, ktorý síce je súčasťou Pražského hradu, ale rodina Lobkowiczovcov ho získala späť do svojho vlastnictva. Lístky som kúpila cez Slevomat. Dali nám audio sprievodcu a mapku s panorámou mesta,  ktorú sme mohli obdivovať z terasy paláca. Na panoráme boli označené budovy, ku ktorým bolo nahrané sprievodné slovo. Po chvíli sme zistili, že každá piaď mesta je nejak spojená s Lobkowiczovcami a dokonca Praha tomuto rodu vďačí aj za Pražské Jezuliatko. Rod získal na svojom mene, keď si jeden z Lobkowiczovcov zobral za manželku Polyxenu. Boli mecenášmi ako cirkvi, tak aj umenia a bez nich by nevzniklo ani Beethovenovo dielo Eroica, ktoré Beethoven pôvodne skladal na oslavu Napoleona a nakoniec ho venoval Lobkowiczovi.

Polyxena

Palác Lobkowiczovcov

Pohľad z terasy Lobkowiczovho paláca

Cez slevomat som kúpila aj lístok do múzea Karla Zemana. Tento filmový mág natočil filmy ako Cesta do praveku, Baron Prášil, Vynález skázy. Mohli sme vidieť ako vytváral danú ilúziu, ako dokresľoval kulisy. Zahrali sme si v pár sekundovom filme a poslali si ho na e-mail. Čo ma prekvapilo bolo to, že so vstupenkou sme dostali kód na záchod. Toto isté sme zažili v Pizza Hut. Na bločku od pizze bol kód na prístup do WC.

Ďalší deň sme išli hľadať múzeum Speculum Alchemie na Haštalskej ulici 1. Dočítala som sa, že keď sa tu v roku 2002 pri povodni prepadla dlažba ulice, našli nielen tajnú chodbu vedúcu k Staromestskému  námestiu ale objavili aj alchymistickú dielňu z dôb Rudolfa II. a recepty na tajné elixíry. Tieto elixíry pre múzeum začali vyrábať mnísi, pričom sa však museli vzdať dnes zakázaného ópia. Mala som pocit, že by sa mi zišli všetky tie elixíry či už na mladosť, krásu, pamäť, lásku. Boli v krásnych štýlových fľaštičkách, veľmi sa mi páčilo ich balenie,...ale tá cena? A tak som prehodnocovala. Elixír lásky funguje, ako som sa tam dozvedela, len keď ho partneri pijú spoločne. A mne partner nehrozí. Takže tento elixír je už z kola von. Dedukovala som ďalej... elixír mladosti a krásy určite mohol fungovať len na základe ópia, ktoré dnes už neobsahuje, takže mi nepomôže. ... Nakoniec sme kúpili elixír šťastia a zdá sa že zaúčinkoval. Napriek korona pandémii moju dcéru zobrali na všetky stredné školy, na ktoré si dala prihlášku, aj keď veľkú šancu nemala kvôli nie najlepším známkam na vysvedčeniach.

Elixír lásky

Elixír na pamäť

Toto miesto má naozaj zvláštnu auru. Z obchodu sme vošli do alchymistickej študovne s drevenou knižnicou, v ktorej sa skrýva tajný vchod do podzemia a alchymistických laboratórií. Laboratóriá mali najmenej dve poschodia. Z laboratória viedli tri únikové cesty. Z ktorých jedna smerovala k nákupnému centru Paladium. V istom období dom patril rabbimu Lowovi, ktorý podľa legendy oživil hlinenú sochu Golema. A my sme to oživovanie zažili na vlastnej koži.

Knižnica s tajným vstupom do podzemia

Nie tu, ale vo virtuálnej realite GOLEM VR, ktorou nás sprevádzalo OKO. Nasadili sme si okuliare, rukavice a na chrbát dali batôžtek. My dve sme sa videli síce ako mimozemšťanky, ale výťahom sme sa zviezli o niekoľko storočí nižšie a vystúpili na deravé fošne, z ktorých sme mali výhľad na ruch okolo Karlovho mosta zo strany dnešného Križovníckeho námestia. Pomedzi nohy sa nám plietli sliepky a aj vzduch tu bol skoro ako na dedine. Cez malé okienka sme nakúkali do krčmy a hľadali oko, s ktorým sme sa zoznámi už vo výťahu.  Dostali sme sa aj na cintorín, do synagógy a po asistovaní pri oživovaní Golema sme museli pomáhať aj s jeho zmrazením, keď sa vymkol spod kontroly. Nakoniec nás oko malo dostať opäť do našej dimenzie, ale nedopatrením sme sa dostali do doby dinosaurov.

Trvalo to síce len 20 minút, ale som rada, že som to zažila a že som sa dala na to nahovoriť. VR sa nachádza v suteréne obrovského hračkárstva Hamleys na Příkopech. Dozvedela som sa, že v pláne majú urobiť takúto virtuálnu realitu aj v Bratislave. Ktovie či aj so slovenskou jazykovou mutáciou. Tu sme si mohli vybrať medzi čestinou a angličtinou. 

Na tom istom poschodí hračkárstva sme navštívili aj umelý motýlí svet.

Vôbec sme nečakali, čo všetko v tomto hračkárstve nájdeme a zažijeme. Vstúpili sme sem len tak, aby sme zabili čas. Samozrejme je tam toho na pobavenie oveľa oveľa viac. Šmýkačka, veľký kolotoč, painball, autíčka, magická miestnosť ,... Kúpili sme si magické fixky a hru Leu. Sú to také gulôčky, ktorými sa rôzne vypĺňa plocha, alebo vytvárajú pyramídky.

V ten deň sme ešte zašli do pasáže Lucerny, ktorú zdobí socha koňa s jazdcom kopytami dohora od Černého. 

Lucerna patrila rodine Havlovej a teraz ju vlastní vdova po prezidentovi Havlovi Dagmar. V múzeu dopravného podniku hlavného mesta Prahy som našla žiadosť, tuším z 30. rokov minulého storočia na prepravu turistov od Lucerny k Barandovským ateliérom, ktoré tiež im tiež patrili. Mali to premyslené, ale či im podnikateľský zámer aj vyšiel, ktovie.

Plánovala som ešte ísť k zámočku Hviezda, o ktorom sa hovorí, že má zvláštnu energiu. Nachádza sa kdesi pri lúke na Bielej hore. No v deň odchodu sme chodili viac menej len po meste od Anežkinho kláštora až po Létenské sady. 

Naspäť sme išli vlakom Regiojet s obsluhou. Fajný mätový čaj bol zadarmo. Zistili sme, že v sáčkoch sa dá kúpiť ovocie sušené mrazom, ktoré má oveľa lepšiu chuť ako to sušené.

Z pohodlia vlaku sme vo Vrútkach museli prestúpiť na hrozný autobus. Bol síce objednaný Regiojetom, ale nebol to ten z ich žltých busov. 

Aj po Silvestri sa dá v Prahe všeličo zažiť a ubytovanie nie je už tak drahé. Napríklad sprievod troch kráľov na ťavách sa len tak bežne nevidí. Fungovali ešte aj vianočné trhy. Len si treba zistiť informácie a dobre si pobyt naplánovať. Veľa inšpirácii kam v Prahe  sa dá nájsť  na slevomate.